Choroby rýb (1)

Jedna z mnohých definícií popisuje chorobu (latinsky morbus; grécky nosos, pathos) ako súhrn reakcií organizmu na vplyv činiteľov (vonkajších a/alebo vnútorných), ktoré môžu vyvolať poškodenie organizmu. Je to každá odchylka od normálneho priebehu životných procesov živočícha a človeka. Choroba je spojená s oslabením napadnutého organizmu alebo jeho časti a vzniká porušením rovnováhy medzi organizmom a prostredím [1].

Aby sme boli schopný rozoznať ochorenia rýb a správne stanoviť ich príčiny, musíme v prvom rade poznať ich fyziologické vlastnosti, čiže ich vzhľad, spôsob života, správanie. To, čo je pre jeden druh fyziologické, môže byť pre iný už náznakom ochorenia.

Na vzniku choroby sa podieľa jeden, alebo niekoľko vyvolávajúcich faktorov (príčin), ktoré môžme rozdeliť na dve základné skupiny:

1. Vnútorné (neovplyvniteľné) faktory – vek, pohlavie, genetika
2. Vonkajšie (ovplyvniteľné) faktory – chemické, fyzikálne, biologické, psychické

Podľa schopnosti prenosu ochorenia (kontagiozity) ich môžme rozdeliť na dve skupiny: neinfekčné (neprenosné, nekontagiózne) a infekčné (prenosné, kontagiózne), ktoré môžme ďalej rozdeliť podľa pôvodu na niekoľko podskupín.

Choroby:

– neinfekčné (neprenosné)

• vrodené a dedičné choroby
• otravy
• choroby vyvolané fyzikálnymi, fyzikálno–chemickými a psychickými faktormi
• ochorenia alimentárneho pôvodu (súvisiace s potravou)

–  infekčné (prenosné)

• vírusové
• bakteriálne
• mykotické
• parazitárne

Ochoreniam je vždy lepšie predchádzať (prevencia) než ich liečiť. Často sa však ochoreniam aj napriek snahám nevyhneme, a vtedy musíme pristúpiť k liečbe. Aby bola liečba úspešná, musíme správne stanoviť nie len diagnózu, ale aj faktory, pôsobením ktorých ochorenie mohlo vzniknúť. Najmä pri bakteriálnych a parazitárnych ochoreniach sa zabúda na fakt, že v skutočnosti môže ísť iba o sekundárne ochorenie, na počiatku ktorého bolo oslabenie imunitného systému pôsobením vonkajších faktorov, akými sú toxické látky, stres, nevhodná potrava a pod., ktoré ak neeliminujeme, je veľká šanca, že liečba buď nezaberie, alebo príde k recidíve (návratu) ochorenia.

Pri diagnostike ochorenia sa v domácich podmienkach opierame najmä o pozorovanie rýb. Všímame si zmeny v správaní (plachosť, apatia, vyskakovanie), plávaní (zdržovanie sa pri hladine, výstupe z filtra; trhavé pohyby, nekoordinované plávanie, poruchy rovnováhy, ležanie na dne), stravovaní (neprijímanie potravy), vonkajšie zmeny (sfarbenie, nafúknutie, vychudnutie, odstávanie šupín, exoftalmus – „vypúlené oči“, kožné prejavy, zmeny na žiabrach, krvné podliatiny, deformácie chrbtice a plutiev, výrastky a pod.), vylučovanie (dlhé biele výkaly a pod.) a ostatné prejavy, líšiace sa od prirodzených.

Bližšie určiť ochorenie a jeho príčinu nám umožňujú merania parametrov vody (pH, teplota, tvrdosť, koncentrácie látok – NO₂^–, NH₃/NH₄⁺, NO₃^–, Cu²⁺ a pod.), prezretie uhynutých rýb pod mikroskopom (priamy dôkaz baktérií, parazitov, húb – plesní). Sú aj iné metódy, akými sa dá určiť presná diagnóza (diferenciálna diagnostika), používané v špecializovaných laboratóriách. Vzhľadom na technickú a finančnú náročnosť sú však pre bežného chovateľa na domácu diagnostiku ochorení nedostupné.

Neinfekčné choroby

Vrodené a dedičné choroby sú skupinou ochorení, ktorých vznik môžme z časti ovplyvniť iba vhodným výberom chovných jedincov (nepríbuzné páry, jedinci bez vývojových porúch a pod.) a vhodným prostredím v zárodočnom štádiu rýb (napr. prostredie bez výskytu genotoxických látok). Medzi tieto ochorenia patria napr. rôzne deformácie, slepota, nádorové ochorenia, „siamské dvojičky“ u živorodiek a pod.

Otravy sú ochorenia spôsobené toxickými látkami, ktoré sa do organizmu môžu dostať z prostredia, t.j. z vody, kontamináciou jej zdroja alebo uvoľňovaním sa z používaných predmetov v akváriu – z plastov, nevhodného substrátu a dekorácií (dusíkaté látky, ťažké kovy, detergenty, insekticidy a pod.), potravy (pesticídy, herbicídy, insekticídy, ťažké kovy a pod.), ale aj ako produkty metabolizmu mikroorganizmov (bakteriálne toxíny, látky vznikajúce pri rozklade látok baktériami – napr. H₂S pri anaerobnom rozklade látok). Toxicky môže pôsobiť aj použitie liečiv v nevhodnej koncentrácii, preto je potrebné poznať účinnú, ale pre daný konkrétny druh rýb bezpečnú dávku.

Z hľadiska rýchlosti toxického účinku rozlišujeme otravy akútne (okamžitý účinok) a chronické, vyskytujúce sa najmä u kumulatívnych látok (napr. ťažké kovy), ktoré sa do organizmu dostávajú síce v malých dávkach, ale sa z neho nevylučujú a hromadia sa v ňom.

V porovnaní s cicavcami sa otravy u rýb často prejavujú už pri podstatne nižších koncentráciách. Často sa střetáváme s otravami rýb u začínajúcich akvaristov, kde dochádza najmä k otravám dusíkatými látkami v dôsledku prerybnenia akvária alebo v dôsledku nedostatočného zabehnutia a nedostatočnej údržby akvária.

Pre akútne otravy býva zvyčajne charakteristický úhyn väčšieho počtu rýb vo veľmi krátkom čase, ktorému nemusia predchádzať žiadne iné príznaky. Pri otravách môžme však pozorovať aj príznaky ako je nadmerné tmavé vyfarbenie, neprimeraná plachosť, apatia, nekoordinované pohyby, strata rovnováhy, prekrvenie žiabier, zrýchlené dýchanie a pod.

V prípade otravy je nutné odstránenie možných zdrojov toxických látok a výmena väčšej časti (v krajnom prípade aj celej) vody za vodu zo spoľahlivého zdroja. Na odstránenie toxínov môžme použiť aj adsorbenty, napr. aktívne uhlie.

Zvláštnou príčinou otravy je autointoxikácia, pri ktorej sa toxíny nedostávajú do organizmu z vonkajšieho prostredia, ale príčinou otravy sú produkty vlastného metabolizmu. K autointoxikácii dochádza pri poruchách vylučovania metabolitov z organizmu vplyvom iných faktorov (napr. fyzikálnych).

Medzi fyzikálne a fyzikálno-chemické faktory [2, 3] vplývajúce na vznik chorôb patrí teplota vody, pH, obsah rozpusteného kyslíka a iných plynov vo vode, tvrdosť vody, vodivosť a pod. Tieto faktory sa môžu navzájom ovplyvňovať (napr. so zvyšujúcou sa teplotou klesá rozpustnosť plynov vo vode), môžu pôsobiť v súčinnosti s inými faktormi, môžu spôsobiť oslabenie imunity rýb, ale môžu byť aj samotnou príčinou systémových ochorení (napr. náhle zmeny teploty).

• Teplota – náhla zmena teploty vody (dospelé jedince > 12 °C, plôdik > 2–3 °C), môže spôsobiť teplotný šok, ktorý sa prejavuje ochrnutím dýchacieho a srdcového svalstva. Pokles teploty > 8 °C po nakŕmení rýb spôsobuje poruchy trávenia (spomalenie až zastavenie) a následne plynatosť, stratu rovnováhy až úhyn. Môže dôjsť aj k poruche metabolizmu, čo ma za následok poruchu vylučovania amoniaku žiabrami, čím dochádza k autointoxikácii a následnému úhynu rýb.
• pH – hodnoty ovplyvňujú toxicitu niektorých látok a náhle zmeny spôsobujú zvýšenú produkciu hlienu na koži a skrelách, poškodenie žiabier.
• Obsah kyslíka – nedostatok kyslíka vo vode spôsobuje nedostatočné zásobovanie tkanív kyslíkom, ryby sa dusia a postupne hynú. Žiabre sú výrazne prekrvené, ryby sú vyblednuté, plávajú pri hladine, neprijímajú potravu, sú malátne a prejavuje sa u nich tzv. núdzové dýchanie. Pri presýtení vody kyslíkom dochádza k uduseniu rýb v dôsledku poškodenia žiabrových lístkov. Môže prísť aj k ich sekundárnemu zapliesneniu.
• Presýtenie vody plynmi – dlhodobé presýtenie vody spôsobuje plynovú embóliu – krvné plyny vytvárajú bublinky. Dochádza k poruchám cirkulácie a následne vznikajú malé bublinky pod kožou.
• Vodivosť – náhle zníženie vodivosti (napr. pri prelovení rýb alebo výmene veľkého množstva vody s vysokou vodivosťou za vodu s nízkou vodivosťou bez postupnej adaptácie rýb) spôsobuje pri menšom rozdieli zníženie tvorby kožného slizu, pri vyššom dochádza k osmotickému šoku, čo sa prejavuje opadávaním plutiev. V oboch prípadoch dochádza často k sekundárnej bakteriálnej alebo mykotickej infekcii.

Najvýznamnejším psychickým faktorom vyskytujúcim sa v akvaristike je stres. Ten vzniká pri nevhodnej kombinácií a nevhodnom počte rýb, preprave rýb, nevhodnom umiestnení akvária a častých zásahoch do akvária.

K ochoreniam alimentárneho pôvodu [2] patria choroby z nedostatku (vitamínov, stopových prvkov, minerálov, esenciálnych aminokyselín atď.), ochorenia spôsobené nevhodnou potravou (potrava obsahujúca veľa tukov, bielkovín a pod.), ale aj potravou kontaminovanou bakteriálními a mykotickými exotoxínmi (napr. aflatoxíny).

Potrava výrazne ovplyvňuje zdravotný stav, rast, vyfarbenie a reprodukciu rýb. Pri jej výbere je treba prihliadať na fyziologické požiadavky konkrétneho druhu a veku rýb, ktorému musíme prispôsobiť nie len formu potravy (živá, mrazená, sušená – lyofilizovaná, vločková, tabletovaná, granulovaná, prachová…), ale aj na jej zloženie a hygienu pri skladovaní.

• Aflatoxikóza – aflatoxín je produkt metabolizmu plesne Aspergillus flavus, ktorá sa nachádza v nevhodne skladovanom krmive (v teple a vlhku). Pri dlhodobom skrmovaní takéhoto krmiva dochádza k nádorom pečene.
• Ceroidná degenerácia pečene – pri jednostrannom kŕmení umelým krmivom s vyšším obsahom alebo s nižšou kvalitou tukov. Dochádza k výraznému stukovateniu pečene (steatóza), tvorbe ceroidu, ryba tmavne, je anemická, zaostáva v raste a hynie.

Ďalšia časť článku bude venovaná všeobecnej charakteristike infekčných ochorení rýb a ich pôvodcov, spôsoboch šírenia a možnostiach liečby. 

Zdroje: