Čistota v hi-tech akváriu

Akvárium má väčšina z nás ako dekoráciu. No občas sa stáva, že akvárium začne žiť svojím životom, ktorý sa nevyvíja práve podľa predstáv jeho majiteľa, a ako okrasné vôbec nevyzerá. Dôvodom býva zanedbaná údržba, ktorá nie je iba o výmene vody, vyčistení filtra a podobne notoricky známych úkonoch. Existuje veľa faktorov, ktoré vplývajú na čistotu akvária a sú často opomínané alebo podceňované. Hlavne vo verejných diskusiách sa skloňuje pojem „hygiena v akváriu“. V tomto článku skúsim priblížiť, ako komplexný pojem to môže byť, a podelím sa o moje skúsenosti s údržbou prevažne hi-tech akvárií. Prevažne, lebo údržba by mala prebiehať rovnako aj v rastlinnom low-tech akváriu, kde sa pre pomalší metabolizmus rastlín dôsledky dostavia podobné, ale pomalšie, resp. neskôr.

Čím dlhšie sa venujem rastlinnej hi-tech akvaristike, tým viac sa pre mňa hygiena v akváriu spája s riasami ako ukazovateľom, že niečo robím zle. Rád by som ale zdôraznil, že riasy samé o sebe nie sú zlé. Povedal by som skôr nechcené z estetických dôvodov v akváriách, o ktoré sa starám. Riasy budem spomínať v článku často, pretože pri správnom snažení ich v akváriu nemusí byť takmer vôbec vidieť. Sú súčasťou každej nádrže, pre niektoré živočíchy tiež prirodzenou potravou. Akvárium bez rias neexistuje, ale ak ich je tak málo, že náhodný pozorovateľ ich nevidí, je to prinajmenšom výborná vizitka stavu akvária z hľadiska jeho údržby a čistoty.

Pre potreby prípravy tohto článku som úmyselne zanedbal údržbu v dvoch akváriách. Na obrázkoch nižšie je vidieť, ako môže vyzerať akvárium z prvej fotografie v článku po úmyselne zanedbanej údržbe. Chcel by som pripomenúť, že bežne zariasenie nedôjde do takto pokročilého štádia.

A čo sa vlastne stalo zle? V akváriu som už pred pokusom pozoroval v malom množstve zelenú prachovú a čiernu štetinkovú riasu. Vynechal som zopár dávok hnojenia, pravidelná výmena vody sa stala nepravidelnou občasnou. Keď k výmene vody došlo, tak som nič nečistil. V tomto čase som na týždeň zabudol omylom vypnuté sýtenie CO₂. Rastliny, sklá, hadice, filter, všetko som nechal bez zásahu. V tej dobe som ani veľmi nemusel simulovať časovú zaneprázdnenosť. Toto sa dialo asi tri týždne. Hoci som potom venoval údržbe dosť času a vyčistil všetko, čo bolo vidieť, čiernej štetinkovej riasy som sa ani nedotkol. Je to dôsledok, ktorý s odstránenou príčinou ide iba dosť pomaly a prácne odstrániť. Ale o tom neskôr.

Zopár tipov, na čo treba myslieť pri „upratovaní“ akvária

Nasledujúce rady k údržbe sú v podstate súhrn všetkého, čo som úmyselne zanedbal pre vytvorenie predchádzajúcich fotografií. Prípadne ako by sa to dalo ešte zhoršiť.

Pravidelná týždenná výmena 50 % vody zriedi v ideálnom prípade všetky látky na 50 % pôvodnej koncentrácie. Ideálny stav znamená použitie vody z reverznej osmózy alebo z demineralizačnej kolóny, ktorá sa najviac približuje k čistej H₂O. Výmenou vody sa odstránia z časti riasové spóry, odpadné látky rýb, ale aj hnojivá, zafarbenie vody, jednoducho všetko, čo vo vode bolo. Výmenu 50 % vody považujem za základ prevencie výskytu rias, ale aj za silný nástroj v boji proti riasam.

V prípade zistenia vážneho ohrozenia zdravia rýb alebo fungovania akvária je možné spraviť dve masívne výmeny vody za sebou. Aby som bol konkrétny, myslím tým dve výmeny s odstupom iba niekoľko hodín bez pridávania hnojiva, CO₂ alebo svietenia. Napríklad s čistou vodou (iba H₂O) pri výmene 70 % vody 2-krát za sebou sa zriedi všetko v akváriu približne na 9 % pôvodnej koncentrácie.

Po výmene vody v akváriách už v daný deň nesvietim. Preto to robievam vždy večer. Dôvodom je možné zvírenie usadenín z machov, z dna, okamžité nedostatočné nasýtenie CO₂ a tým aj iné pH ako to, pri ktorom sa bežne svieti. Po výmene vody pridávam hneď makroprvky. Ráno, resp. pred rozsvietením svetiel mikroprvky. Zabezpečí sa tým pri najbližšom svietení dostatok všetkých živín, CO₂ a stabilné pH. Je to stav, na ktorý sú adaptované rastliny, ktoré ak prosperujú, riasy nemajú šancu.

Dôkladné vyčistenie filtračných náplní – keď som ako akvarista začínal, pral som filtračné náplne v akváriovej vode, lebo som sa dočítal, že takto neohrozím nitrifikačné baktérie. Tiež panuje všeobecný názor, že externý filter sa môže čistiť po troch či šiestich mesiacoch. Keď si predstavím, že povrchne vypraté náplne sú stále v prúdiacej vode, kde sa zachytený obsah rozkladá, tieto tvrdenia mi pre rastlinné akváriá veľmi nesedia. Menej rias som mal v akváriách, keď som čistil filtre asi v 2–3-týždňových intervaloch, a to priamo pod studenou tečúcou vodou. Nitrifikačných baktérií je v zabehnutom akváriu oveľa viac v dne ako vo filtroch, preto studená tečúca voda až toľko nevadí, aj keď je bežne s obsahom dezinfekčných látok na báze chlóru. Filtračnú vatu periem maximálne raz, potom ju vymením. Je lacná a jej úplnou výmenou vyhodím značné množstvo jemných usadenín.

Mám jednoduchý návod, ako stanoviť interval čistenia pre konkrétne akvárium: vyskúšať filter vyčistiť v rôznych intervaloch, napríklad 1 týždeň, 2, 3 a 4 týždne. Od nejakej doby z filtračných náplní už nepôjde viac špiny ako pri predchádzajúcom pokuse s kratším intervalom čistenia. A toto je práve interval, v akom potom čistenie vykonávam pravidelne.

Občas je potrebné pozrieť aj na hlavu filtra, hadice, vtokové a výtokové rúrky. Asi 1-krát za 4–6 týždňov čistím kefkou všetky cesty, kadiaľ tečie voda. Okrem iného, priehľadné hadice a rúrky sú bez údržby nevzhľadné.

Po vyčistení všetkých častí, cez ktoré preteká voda, sa zväčša zvýši prietok vody cez filter. Na čistenie existujú rôzne kefky, asi najlepšie je použiť takú, ktorá sa vie dostať do záhybov rúrok a hadíc. Sklenené a akrylové komponenty (vtokové a výtokové rúrky filtrov) pred čistením kefkou ponorím do Sava rozriedeného s vodou asi 1:1 na 10–15 min. Roztok Sava používam opakovane. Číre rúrky takto vydržia dlhšie bez rias a usadenín ako pri čisto mechanickom vyčistení. Ak po takomto vyčistení ostanú malé nečistoty v rúrkach, zväčša sa vyplavia do niekoľkých dní.

Pri príležitosti vypusteného filtračného systému tiež premažem tesnenia filtra (hlavové tesnenie a O-krúžky hadicového adaptéra, resp. dvojkohútov) vazelínkou. Používam zdravotne nezávadnú, z lekárne. Guľové ventily idú ľahšie po premazaní silikónom v spreji od výrobcu externých filtrov. Je vhodné overiť, ako funguje systém hadicového adaptéra. Už sa mi raz podarilo zlomiť otvárací ozubený mechanizmus a oprava nebola vôbec jednoduchá. Od výmeny adaptéra ho mažem rovnakým sprejom ako guľové ventily.

Neoddeliteľnou súčasťou výmeny vody je zostrih rastlín, machov a odstránenie prípadných rias. Držím sa myšlienky, že ak má nastavené hnojenie fungovať dlhodobo, mala by sa v akváriu udržiavať približne rovnaká masa rastlín. Nebude tak kolísať spotreba živín. Nechať akvárium zarásť na úplnú džungľu a potom rastliny preriediť v jediný deň môže vyrobiť riasovú pohromu, pretože pri nezmenenom dávkovaní hnojiva dôjde k skokovej zmene v spotrebe živín. Zmení sa presvetlenosť nádrže, prúdenie vody, ryby prídu o úkryty atď. Vidím v tom iba nevýhody. Strihy je dobré robiť priebežne, ak je to len trošku možné. Akvárium bude vyzerať potom stále prirodzene.

Samostatnou kapitolou v hi-tech akváriách je čistenie trávnikov a machov. Väčšinou tieto jemné štruktúry fungujú ako mechanické filtre a zachytávajú drobné nečistoty. Znie to dobre. Ak tam ale aj ostanú, časom sa tento prírodný filter stane ložiskom rias.

Dá sa spraviť jednoduchý test: pred výmenou vody skúste „vyžmýkať“ nejaký mach, koľko sa uvoľní nečistôt do vodného stĺpca. Nie je nič jednoduchšie, ako počas výmeny vody oprieť hadicu o hustý porast a odsať nazbierané nečistoty. Či už z trávnikov, alebo machov. Hĺbkové odkaľovanie neodporúčam, pretože v rastlinnom akváriu je väčšinou vyhnojené dno, čím by sa premiešali jeho vrstvy.

Hustý porast jemných rastlín a machov má často samodeštrukčný charakter. Odhnije od podkladu a vypláva. Pre dlhodobé udržanie porastu (aj niekoľko rokov) stačia decentné strihy, ktoré umožnia novým listom a výhonkom uzrieť svetlo a okúsiť vyššie koncentrácie CO₂.

Musím spomenúť aj fenomén, ktorý sa mi udial zatiaľ v každom akváriu. Rastliny majú v pri dlhodobej prevádzke akvária tendenciu spolu súperiť a prerastať sa navzájom. Vždy je niektorá z nich silnejšia. Toto je v poriadku a treba s tým počítať, navyše je aj zaujímavé to sledovať. Najväčší problém mi robia machy uvoľnené svojvoľne alebo po prestrihu, ak sa zachytia v trávniku. Je problém ich dostať odtiaľ preč a poškodzujú súvislosť porastu. Na toto som našiel pomerne účinnú zbraň: pinzetu. Rozovretou pinzetou pri výmene vody vyčesávam z trávnika kúsky machu a zároveň ich odsávam.

Očista skiel je samozrejmá asi každému. Väčšinou sa stretávam otázkou: „Čím?“ Škrabance sú žiaľ nezvratné poškodenia akvária, ktoré vždy mrzia. Ideálne je im predchádzať. Na vnútorné steny akvárií je medzi mnohými akvaristami osvedčená stará platobná karta alebo tiež dopravná karta, rôzne členské plastové kartičky. Materiál býva rovnaký a prakticky sa ním nedá poškriabať sklo. Používam aj magnetickú škrabku, ale treba byť s ňou výnimočne opatrný pri dne. Celkovo si dávam väčší pozor v blízkosti dna. Ak sa pod škrabku alebo hubku dostane jediné zrnko piesku, následok je v podobe hlbokého škrabanca na skle dlhého aj niekoľko desiatok cm. Tiež v okolí hladiny opatrne – v akváriách s tvrdšou vodou sa vytvára pri hladine vápenatá usadenia a čistenie v jej blízkosti môže mať rovnaké následky, ako piesok pri dne.

V akváriu občas na hladine plávajú odumreté zvyšky rastlín. Zvyknem ich vyberať von, pretože ponechané v akváriu poskytujú živnú pôdu riasam. Celkovo by si mal pri čítaní tohto článku čitateľ všimnúť, že v akváriu nenechávam nič dlhšie sa rozkladať. Úplne sa tomu zabrániť nedá, so zvyškom si už poradí ekosystém akvária sám.

Pri tvrdení zbierať a čistiť všetko v rozklade som sa stretol s protichodným tvrdením jedného člena redakcie, Markéty Rejlkovej. Jej názor si veľmi vážim a každý má kúsok pravdy. Záleží na spôsobe prevádzky a cieľa, čo od akvária očakávam. Markéta necháva rastlinné zvyšky v akváriách, dokonca mi tvrdí, že neodkaľuje! Medzi našimi akváriami je ale rozdiel. Ja prevádzkujem iba hi-tech akváriá, kde majú všetky deje rýchlejší spád, a uprednostňujem bujný porast pred verným prírodným vzhľadom. Naša šéfredaktorka prevádzkuje zasa low-tech akváriá a preferuje naturálny vzhľad. K čistote v akváriu pristupuje teda trošku inak.

Musím spomenúť aj kŕmenie. Raz som čítal pri prezeraní verejnej diskusie výrok: „Hladná ryba, zdravá ryba.“ Toto tvrdenie to nemyslí doslovne. Súvis je nepriamy. Hladná ryba ocení každý kúsok krmiva, vyhľadáva ho a minimum krmiva ostane nevyužitého. Pri prekrmovaní sa má síce ryba na prvý pohľad dobre, ale všetko krmivo, či už spotrebované, alebo nie, je pre akvárium zdrojom látok, ktoré sa tam rozkladajú a zaťažujú malý uzavretý ekosystém. Odpadné látky sa v akváriu potom zbytočne hromadia, čo vytvára nevhodné prostredie pre ryby. Často je sprievodným javom zariasenie akvária a napríklad aj premnoženie slimákov. Téme kolobehu dusíkatých látok sa Akvárium venovalo tematicky (č. 4, str. 12-23). Odporúčam do časopisu nazrieť, nachádza sa tam veľa užitočných informácii aj pre pokročilejších akvaristov.

Považujem za vhodné dodať, že existujú aj ryby, ktoré sú hladné stále, prípadne by nemali byť hladné vôbec. Príkladom sú diskusy alebo poter a juvenilné ryby. V rastlinných nádržiach s dôrazom na zeleň by preto mali byť vhodne zvolené živočíchy. Osobne mám v akváriách prevažne miniryby, krevety a slimáky.

Pre hygienu v akváriu je nepochybne dôležitá aj voda samotná. Je na akvaristovi, pre akú prevádzku nádrže sa rozhodne. So zvoleným prístupom veľmi úzko súvisia koncentrácie hnojív vo vode. Pokiaľ ide o rastliny, tejto tematike som sa venoval v prechádzajúcom čísle Akvária (č. 28, str. 42-47). Pri vyvážených pomeroch prvkov rastlinám nevadia aj pomerne vysoké koncentrácie, no je možné vytvoriť podmienky, ktoré budú pre živočíchy v akváriu stresujúce až nevhodné. Dôsledkom bude zvýšená plachosť rýb, vyskakovanie z nádrže, pasivita kreviet, ich vyliezanie z akvária, príp. zastavenie rozmnožovania. V horších prípadoch dochádza k častejším chorobám (oslabený imunitný systém) alebo priamo k úhynom.

Preto pri hnojení je potrebné brať v úvahu aj živočíchy, nie iba rastliny. Udržať hnojenie pre rastlinné-spoločenské akvárium v rozumných medziach môže byť ako balansovanie na tenkom ľade. Nie je to nemožné – opäť by som sa odvolal na článok v predchádzajúcom čísle (č. 28, str. 42-47).

Nutnosť hnojiť do vodného stĺpca klesá, ak obsahuje živiny aj dno akvária. Niektoré rastliny preferujú viac príjem koreňovým systémom, iné menej. Skúsenosť so správne založeným dnom hovorí, že aj stonkové rastliny vedia vyvinúť slušný koreňový systém, pokiaľ je v dne z čoho čerpať. Pri zakladaní rastlinného akvária určite odporúčam zvoliť výživový podklad. Ten sa okolo jedného roku vyčerpá (záleží od mnohých faktorov) a po tomto časovom období sa používajú rôzne prídavné hnojivá do dna vo forme tyčiniek, tabliet alebo toboliek. Časopis Akvárium venoval aj substrátom tematicky jedno číslo (č. 11, str. 16-40), taktiež odporúčam prečítať.

Keď som už spomenul dno akvária, budem pokračovať presádzaním rastlín a zásahmi do dna. Ak dôjde k vyťahovaniu nejakých rastlín z dna, tak si musím uvedomiť, že som premiešal vrstvy substrátu medzi sebou, lokálne narušil ekosystém dna a do vodného stĺpca sa dostali živiny. Zvírený kal sa usadí na listoch rastlín, v machoch a po vyfiltrovaní ostane z veľkej časti vo filtračnej vate (najjemnejší filtračný materiál). Čiastočky výživového dna, ktoré sa dostali na povrch, je ideálne úplne odstrániť.

Po väčšom zásahu do dna za účelom minimalizácie pravdepodobnosti zariasenia zvyknem hneď vymeniť vodu. Nasledujúci deň vôbec nesvietim, znova mením vodu a čistím filter, pritom dávam novú filtračnú vatu. Ak by sa nevykonal popisovaný reset nádrže, hrozí vysoká pravdepodobnosť zariasenia machov a rastlín. Stalo sa mi to ako začiatočníkovi opakovane a dôsledky sa dostavili vždy približne do dvoch týždňov. Intenzita závisela od toho, ako invazívny bol zásah do dna. V miniakváriách je narušenie dna extra citlivá záležitosť.

Jedným z dôsledkov zásahu do dna môže byť mastný film na hladine. Niekedy sa objaví pri prudkých zmenách v hnojení, po radikálnom zostrihu akvária, v lete pri oteplení nad stabilnú teplotu, niekedy len tak. Nie je to nič neobvyklého. Keď som hľadal, čo film na hladine vlastne je, dočítal som sa o jeho bakteriálnom pôvode. V mojich nádržiach sa objaví a po čase zasa zmizne. Krajšie pôsobí rozhodne číra hladina. Ak sa ale už objaví, tak ho zbieram z hladiny odsávaním hadicou pri výmene vody, alebo malou nádobou ponorenou v akváriu, napríklad nerezovým hrnčekom s nálievkou. Účinná je aj výmena vody sama o sebe. Vo verejných diskusiách je spomínané veľmi efektívne zbieranie filmu pijavým papierom.

Za zmienku stojí aj čerenie hladiny filtrom, alebo prídavným čerpadlom, prípadné použitie rôznych hladinových zberačov. Jedinou nevýhodou môže byť obnova povlaku po vypnutí filtra a čerpadiel, napríklad pre účely fotografovania a vyťahovania techniky z akvária.

Ak sa obzriem späť, najčastejšie dôsledky zanedbanej alebo nedostatočnej údržby boli u mňa výskyt čiernej štetinkovej riasy (BBA – Black Brush Algae, lat. Audouinella sp.) a jelenieho parohu (Staghorn, lat. Compsopogon sp.). Z pohľadu odstraňovania a nápravy sú si obe riasy podobné, pretože ani jedna červená riasa (kmeň Rhodophyta, kam patria oba vyššie spomínané typy) sa ľahko nevzdá a vyčisteniu je potrebné pomôcť mechanicky. Bez zásahu by trvalo vyčistenie akvária veľmi dlhú dobu, možno aj mesiace po odstránení príčiny. To platí obzvlášť vtedy, ak sa vyskytujú riasy vo väčšom množstve.

Popíšem, čo fungovalo u mňa. V prvom rade treba riasy odstraňovať mechanicky. Napadnuté listy rastlín ostrihať, povrchy dreva a kameňov oškriabať hranou hadice za súčasného odsávania vody. Nie je to zábavka na jedno poobedie. Treba sa tomu venovať opakovane pri výmene vody. Nápomocné je aj zvýšiť frekvenciu výmeny vody. Princípom je vytiahnuť čo najviac zvyškov rias a vytvoriť čo najlepšie podmienky pre rast rastlín – prosperujúce rastliny nedovoľujú riasam tak bujný rast.

Keď chcem ešte pritvrdiť, používam aplikáciu prípravkov na báze glutaraldehydu (Seachem Flourish Excel, Easy Life Easy Carbo, Rataj CO₂ Vital…) injekčnou striekačkou priamo na riasu. Počas niekoľkých dní dôjde k zmene farby čiernej štetinkovej riasy na sivú, resp. hrdzavú u jelenieho rohu a následnému rozpadu v ďalších dňoch. Pri použití na likvidáciu rias zvyknem prekročiť odporúčané dávkovanie 4–5-násobne. Treba byť však opatrný v okolí machov a jemnolistých rastlín, ktoré priamu aplikáciu neznášajú dobre a poškodzuje ich to. Napríklad štekovec Riccardia chamedryfolia je možné takto lokálne úplne zničiť. Do dvoch týždňov je väčšina rias preč, ak sa odstraňujú aj mechanicky.

Možnosťou je tiež použitie peroxidu vodíka. Nemám s ním veľa skúseností, ale počas písania článku som vyskúšal aj túto metódu inšpirovaný článkom z Akvária č. 13, str. 18-22. Síce aj peroxid vodíka funguje, no efektívnejšie sa mi javia prípravky na báze glutaraldehydu. Vzhľadom na rozsah citovaného článku nemá význam tento spôsob likvidácie ďalej rozoberať.

Spomínam iba odstraňovanie dôsledkov, no tie sa vrátia znova, ak sa neodstráni príčina ich vzniku. Práve odstránenie príčiny vzniku zariasenia je veľmi dôležité. Vždy túto prácnu časť čistenia kombinujem s jednou zmenou v údržbe akvária, aby som vedel, či mala zmena vplyv na daný stav, alebo nie. V opačnom prípade je neustále odstraňovanie rias ako dôsledku dlhodobo neudržateľné. Ak by bol niekto ochotný v tomto vytrvať, tak je to pri najmenšom zbytočne prácna údržba akvária.

Trošku špecifické môže byť odstraňovanie rias z rastlín, ktoré robia súvislé koberce. Rastliny ako Hemianthus callitrichoides, Eleocharis spp., Marsilea hirsuta aj mnoho ďalších je možné radikálne prestrihať tak, aby sa odstránili zostrihom aj riasy. Zvlášť tie rýchlorastúce sa dajú takto veľmi rýchlo vyčistiť. V jednom akváriu mám momentálne trávnik tvorený Cryptocoryne parva. V prípade C. parva by som na očistu volil radšej spomínané prípravky na báze glutaraldehydu alebo peroxid vodíka, pretože pri jej rýchlosti rastu by trvala obnova 1–2 mesiace aj v hi-tech akváriu.

Rastu rias na neživých predmetoch, ako je sklo, plasty, kamene, korene, je niekedy ťažké zabrániť a neostáva nič iné, iba vytrvalo proti nim bojovať ich potláčaním, pretože v tomto prípade sa príčina hľadá ťažšie. Možnosťou je aj sa jednoducho s ich prítomnosťou zmieriť. Ako som už spomenul vyššie, riasy v akváriu nie sú škodlivým elementom. Väčšinou nám iba vadia z estetického hľadiska. Ak nerastú na rastlinách a neobmedzujú ich v raste, vôbec v rastlinnom akváriu prakticky neškodia.

V článku v Akváriu č. 28 som popisoval okrem iného aj skladovanie hnojiva a starostlivosť o nádobky, ktoré sa pri tom používajú. Aj toto sa týka čistoty v akváriu, pretože to hnojivo nakoniec do akvária lejeme a nie je úplne jedno, ako je skladované. Podobne to platí aj o komerčných hnojivách. Mám už dve negatívne skúsenosti s komerčne dostupnými zdrojmi mikroprvkov, ktoré po aplikácii spôsobili zariasenie čiernou štetinkovou riasou. V jednom prípade bol nástup dôsledku asi do troch dní. Nechcel som tomu ani veriť, tak som pokus vo vyčistenom akváriu opakoval a moje podozrenie na konkrétne hnojivo sa potvrdilo. Následný rozbor a porovnanie s čerstvo zakúpenou vzorkou preukázal určité rozdiely.

V druhom prípade sa jednalo o hnojivo dlho po dátume expirácie. Dôsledky neboli tak intenzívne, ale trvalo mi to dlhšie, kým som si to uvedomil. Používal som veľmi dlho jedno balenie hnojiva a dôvodovom mohli byť prvky v inej podobe (napr. rozpadnuté chelátové väzby), a tým pádom sa zmenila pre rastliny aj ich dostupnosť. V oboch prípadoch sa problém vyriešil zmenou zdroja mikroprvkov.

Za dobu asi štyroch rokov, počas ktorých sa venujem rastlinnej akvaristike, som vyskúšal už množstvo drobných pokusov týkajúcich sa hlavne zmien v údržbe a v hnojení. Aspoň raz za čas si postrehy, merania vody, zásadné zmeny vykonané v akváriu zapíšem spolu s dátumom do jednej tabuľky v PC. Vraj sa to volá akvaristický denník :-). Robím ho pre každé akvárium zvlášť a je niekedy zaujímavé čítať po sebe postrehy 2–3 roky späť. Niekedy to môže pomôcť to pri pátraní, čo v minulosti zabralo a čo nie.

Myšlienka na záver…

Neexistuje návod, akú minimálnu údržbu treba vykonávať zo spomenutých rád, aby bolo akvárium ako z obálky časopisu. Niektoré nádrže sú menej problémové a ich majiteľom sa môžu javiť všetky moje rady ako prehnané. Iní akvaristi ani v týchto radách nenájdu uspokojivú odpoveď, čo majú ešte skúsiť. Napriek tomu dúfam v prínos tohto článku a na každého z Vás, akvaristov, by som na tomto mieste apeloval, aby sa aj sám zamýšľal nad tým, čo by na svojej údržbe vylepšil. Naučiť sa vyhľadávať zdroje zariasenia je niekedy hľadanie najšpinavšieho miesta v akváriu.

Rastlinné akvárium v nejakom štádiu od založenia zarastie na nepoznanie a v malom časovom období vyzerá absolútne úžasne. Vtedy netreba povoliť z ambícií a uspokojiť sa s výsledkom. Akvárium vyžaduje naďalej pravidelnú starostlivosť. Kvalitné prostredie je základom pre rast rastlín bez viditeľných rias, ktoré, ako som už spomínal, sú v akváriu prítomné vždy. A je to dobre. Poskytujú prostredie pre mikroorganizmy, ktoré sú spolu s riasami samotnými významnou súčasťou jedálnička niektorých obyvateľov akvária. Spokojní obyvatelia nie sú teda v akváriu bez rias, ale v udržiavanom prostredí, kde vládne pri pravidelnej údržbe rovnováha.